Predĺžený víkend pri mori - V Zambratiji na Istrii

Viac foto na našom Facebook Page

Tohtoročné cestovateľské plány sme prispôsobili našej novej realite. Stavbe domu. To znamená menší rozpočet, čo nám ale neuberalo na chuti cestovať. Najprv sme využili možnosť ísť s Miškom na služobku do Zurichu, aj keď do horšieho počasia (o tejto skúsenosti už píšeme na blogu). A následne prišla obrovská chuť ísť niekam k vode. Najmä sledujúc vývoj meteo situácie a tiež Lucinkinu rastúcu člapkaciu vášeň:)
Zvyčajne cestujeme mimo sezóny (prázdnejšie, lacnejšie, chladnejšie), ale tentokrát sme proste nevedeli vydržať. Motivovala nás najmä Lu. Tak sme sa namotali na myšlienku dať si v júli len takú klasickú oddychovku. Ísť sa na pár dní niekam okúpať. Hoc len na predĺžený víkend. V horúcom počasí. A teda bez itineráru, presunov, poznávania a do 500 EUR aj s vreckovým (dokopy za všetkých hronies). Tak som sa s vervou pustila ušiť nám tohtoročnú dovolenku na mieru, nielen podľa "akčného" rozpočtu, ale tiež potrieb našej rodiny. Piesočnatá pláž. Apartmán s kuchynkou. Blízko k moru. Cyklotrasy. A dostupné autom, aby sme mali kam dať bicykle. Ale zas necestovali celú večnosť. Takže to bola v hlavnej sezóne zaujímavá rešeršová výzva, ale našťastie ma to baví:)

Pôvodne sme chceli Taliansko, tie pláže sú pre nás neporovnateľné s Chorvátskom. A tiež gastronómia a ľudia. Ale človek mieni, Pán Boh mení. V Taliansku sme nenašli prienik našich možností a kritérií. A potom nám zas raz Airbnb ukázalo inú alternatívu. Tú pravú pre nás. Zambratija. Istria. Čiže nakoniec Chorvátsko. Tak aspoň bude zmena oproti minulému roku. Ale s batoliatkom na betón a kamene? Nie nie. Na piesok. A len 6 hodín od Bratislavy, takže na predĺžený víkend ako stvorené.



Tu je report z dovolenky na našu päsť:

Pomalý život v Zambratiji

Fakt sme boli zvedaví, čo to tam v tej Zambratiji bude. Podľa googlemaps aj obrázkov to vyzeral byť poriadny koniec sveta. Minimálne koniec Istrie to aj je, za ňou už sú len hranice so Slovinskom (keď nepočítame dedinku Savudrija). No pre nás to bol ešte len začiatok. Hneď po vstupe do dediny nás obliala pohodová atmosféra. Bolo to tam také neohrabané, taký "surový" vidiek. A to sa nám práve páčilo. Autentická Chorvátska dedina. Samozrejme objavená turistami, ale stále si zachovala svoju atmosféru. Po prvom dni som pochopila, že obliekať a už vôbec nie maľovať sa tu nemá moc zmysel (ešteže sa mi fashion kúsky nezmestili do kufra). Minimálne cez deň sme sa všade premávali v plavkách, žabkách a klobúkoch. Pri fungovaní s batoliatkom veľká úspora času:)

Trošku nám toto miesto pocitovo pripomenulo Caye Caulker v Belize (info k tejto ceste nájdete tiež na blogu). Prostredie tam bolo tiež také pohodové, naturálne, miniatúrne a tempo pomalé. No v Zambratiji okrem Karibského mora chýbalo ešte niečo. Cesta nebola z piesku, ale asfaltu. Autá neboli golfové, ale ozajstné. A prechádzali cez stred dediny, popri pobreží. Uprostred diania. Čiže dosť sme to vnímali a museli sa s tým dennodenne konfrotovať - mať oči aj vzadu, najmä kvôli Lu. No hovoríme o dedinskej ceste, žiadnej autostráde, takže dalo sa zvyknúť. A pláž bola našťastie bokom. Akurát to celé trošku narúšalo náš "bob marley" feeling :D. Určite by bodli väčšie chodníky a boardwalky. Najmä na večerné prechádzky v nosiči, keď Lu nie a nie zaspať doma (predsa nám chýbala tá druhá izba, ale ešteže ju nahradila naša hruď). No našli sme si nakoniec svoju trasu aj na konci sveta. A tiež svoj zelovoc so sladkými melónmi a obrými rajčinami. To nám zase pripomenulo náš balkánsky roadtrip cez 5 krajín, kde sme videli tie najväčšie rajčiny v živote (vtedy sme blog ešte nemali, ale raz snáď zopakujeme aj s Lu a napíšeme o tom ;). Zaujímavým zážitkom bola aj chorvátska dedinská veselica v prístave, alebo lepšie povedané prístavčeku. Morské plody sa neúprosne pražili na pekáčoch a turisti sa zatiaľ bláznili na staré "vypalovačky", ktoré im hrala a spievala talianska manželská dvojica. No inak okolo nás džavotali samé slovanské jazyky. Až sme si museli dávať pozor na ten náš. Cítila som sa ako na Slovensku, ale pri mori. Chorvátsko je naozaj slovenské more. Až teraz mi došlo, že to nie je len o geografickej blízkosti, ale aj kultúrnej.

More a piesok aneb Na planéte Lu

Piesková pláž bola pre nás pri výbere dovči prvá podmienka. Osobne nemáme problém s kamienkovou ani betonóvou. Aj tá má svoje výhody. Najmä pri cestovaní sme v minulosti ocenili, keď sme mohli len tak vhupnúť do mora a to bez následného celotelového pieskového peelingu po zvyšok dňa. No s Lu je toto najmenší problém. Má len 16 mesiacov, čo znamená, že je ešte stále ako neriadená strela :) Potrebuje (impulzívne) objavovať aj ochutnávať svoje okolie, spoznávať rôzne materiály, prelievať, presýpať, behať tam a spať, a tam a späť.... a všetko to robiť (samozrejme) autonómne. Jednoducho batolivá planéta :) Fuška pre rodičov, ale to jej zatiaľ len tak ľahko nevysvetlíme . Radšej jej vyberieme také prostredie, kde môže naplniť svoje potreby. A potom aj my ľahšie naplníme tie svoje. Pokoj svätý :) Takže piesok. Mäkký. Príjemný na nohy. Bezpečný. Sype sa. Tvaruje sa. Nezasekne sa v dýchacích cestách. A umožňuje jednoduchý vstup do vody.

A Zambratija toto poskytla. Pláž nie je určite najkrajšia, akú sme v živote videli. No je to taký malý raj pre deti. Popoludní prišiel odliv, po ktorom ostala veľká hladká piesková plocha. Tú si onedlho "podali" deti a vytvorili z nej pobrežné pieskovisko. No najmä vznikla ešte väčšia plytčina. Lu si mohla voľne behať, člapkať sa, s tatikom kopať jamy, zalievať ich, kým maminka chytala bronz na brehu mora užívajúc si osviežujúci, ale nevtieravý príval morskej vody. Rodinná idylka. A to sme ani nemuseli ísť ďaleko, nadlho a nákladne.



Na záhrade pri mori

V jednom z predošlých článkov sme písali o portáli airbnb. Alternatívnej možnosti ubytovania, ktorú radi využívame pri cestovaní. Najmä odkedy máme našu Lu a potrebujeme priestornejšie a vzdušnejšie bývanie. No tento rok sme sa na airbnb prehrabávali trošku dlhšie, nakoľko sezóna už bola v plnom prúde. A tie najlepšie vychytávky už boli samozrejme obsadené. No nakoniec nás airbnb na mapke upozornilo na zaujímavé ponuky na Istrii a spomenuli sme si na jednu ponuku uloženú v mojom airbnb wishliste, ktorý som v minulosti vytvorila. A bola voľná presne v ten týždeň, kedy sme potrebovali cestovať. Tak to určite nemohla byť náhoda, ale úsmev zhora:). Nebola to však ideálna ponuka. Bola to garzonka, čiže len jedna izba (hľadali sme dve, aby sme mohli normálne existovať, kým Lu spí). A podľa obrázkov to nebol žiadny Hilton. No stavili sme na lokalitu v centre dediny, prakticky priamo na pobreží. A krásnu záhradku. S kiwowníkom, viničom a príjemný sedením s výhľadom na more. To nám vykompenzovalo aj chýbajúcu druhú izbu. Aspoň sme boli stále vonku. Naše obľúbené open air holiday sa podarilo zrealizovať aj tento rok. A tentokrát fakt za pár babiek (5 nocí = 270 EUR).

Súkromný obed pod kiwovníkom


Cyklovychádzky do Umagu

Bicyklovanie patrí medzi našu najnovšiu spoločnú rodinnú aktivitu. Druhú v poradí, pri ktorej sme všetci traja naraz spokojní (prvou je kúpanie:). Takže to bolo jasné. Naše bicykle nemôžu predsa ostať doma! A neoľutovali sme. Zo Zambratije až do Umagu viedla po pobreží prevažne tienistá cyklotrasa. Prechádzala pomedzi plážové vacation rezorty (také tie bungalovové so športoviskami, bazénmi - vypichli by sme rezort Stella Maris, keby niekoho zaujímalo takéto niečo). Tam bola trasa veľmi upravená. Premával tadiaľ dokonca aj turistický vláčik z Katora priamo do Umagu. No úsek zo Zambratije do Katora bol menej zdevelopovaný. Hrbolatá poľná cestička. No proste zase ako na konci sveta:) Ale dalo sa to s Lu zvládnuť. Využili sme dni, keď sa zobudila ráno pred šiestou a vzduch ešte nebol nepríjemne prevarený. Bože ten pocit. Každý happy, všade okolo nás more, stromy, vánok, slnko. Do Umagu sme nabehli tak po polhodinke. Cyklotrasa tam viedla cez prístav. Až sme sa dostali do centra. Stojany boli na každom kroku, tak zaparkovať bolo kde. Lu sme vypustili v malom parčíku, nech sa trošku osvieži, napije, nakojí. Centrum Umagu je maličké. Celkovo v meste žije okolo 13 tisíc ľudí. Orientačným bodom nám bol vždy kostol, pri ktorom je námestíčko s kaviarňami. Tak sa pre nás Umag stal miestom, kam sme chodili na kávu alebo aj palacinky. Aby sme mali nejaký cyklistický cieľ. A nezdržali sa dlho, pretože ozón je neúprosný. O dvanástej (na obed) sme mali "večierku". Lu išla spať a my do tieňa. Prípadne do reštiky u susedov. Vysielačka je dobrá vec na dovolenku nielen s bábätkom, ale aj s batoliatkom;) (ďalšie baby tipy tu). Cyklovýletiky veľmi zdynamizovali celý náš pobyt. A kúpanie ho zase zrelaxovalo. Takže našli sme náš spôsob, ako si užiť cestovanie aj s batoliatkom. Postupne sa naša hroniesfamily premieňa na outdoorfamily. Sme zvedaví, kam nás táto "cesta" dovedie:)

Reštaurácia Gróf v Slovinsku (zastávka cestou tam)


A ako to dopadlo s našim rozpočtom? Minuli sme ho samozrejme do poslednej kvapky, ale zmestili sme sa (nákupy v supermarketoch však nikdy nepočítame, pretože tie by sme robili aj doma a cenové rozdiely už naozaj nie sú také, ako za "komanča"). Aj sme si uvarili, aj sme si zagurmánčili v reštike (aj keď teda samozrejme v rámci možností na konci sveta :). Nemíňali sme na (pre nás) nepotrebné, ale sústredili sa na to, ako z každého dňa vyžmýkať čo najviac pohody, smiechu a zážitkov. Cestovanie vždy niečo stojí, ale ísť sa niekam len okúpať naozaj nemusí byť veľká položka. Keď si to vhodne prispôsobíme. Iné roky nás k nízkonákladovému cestovaniu motivovala najmä chuť vypadnúť niekam viackrát za rok, teraz je to zase náš sen o dome a záhrade. No výsledok v každom prípade stojí za tú námahu. Vždy prídeme domov ako vymenení a akoby čerstvo zaľúbení :) Taký náš family building. A tentokrát najmä poriadne vykúpaní, vyvetraní, vyrozprávaní a vybajkovaní. A tých 5 nocí na Zambratiju bolo tak akurát. Nabažiť sa mora, oddýchnuť a ísť domov.

A určite sa tam ešte vrátime.

Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú :) 
Budeme vďační za každý LIKE, SHARE alebo KOMENT:)
Ak by ste sa radi inšpirovali ďalšími cestujúcimi rodičmi, pridajte sa do facebook skupiny Cestujeme s deťmi.  Tešíme sa na Vás :)