Život = Môj život. Náš život. Nový život. Nový človek. Nová rodina.
Život = Živosť. Energia. Boh. Plnosť. Radosť.
Sústava rovníc, ktorá najlepšie vystihuje moje pocity a to, čo mi tehotenstvo prinieslo do života.
Zobrazujú pre mňa posledných 9 mesiacov, ktoré patrili medzi najsilnejšie v mojom živote. Neboli jednoduché, ako som písala v predošlých príspevkoch z prvých mesiacov (tu a tu). Boli proste také, aké som potrebovala.
A mali obrovský efekt. Môj život je úplne iný ako predtým.
"Plnší" života. Fyzicky aj mentálne :)
"Plnší" radosti. Prirodzenej, nezávislej od okolností. Každodennej. Z "obyčajných" vecí.
Z ľudí.
Je to neskutočné. Dokážem polhodinu len tak sedieť a pozerať sa von oknom ako sneží. V kľude premýšľať. Vychutnávať si šálku čaju (hlavne s medom:). Každý deň si dať reálny cieľ, splniť ho a tešiť sa. Dať si nový rúž a cítiť sa pekne. Stretnúť a smiať sa s priateľmi. Jednoducho som sa naučila tešiť sa z maličkostí a sústrediť sa na každý deň.
Ale samozrejme nie je to vždy tak, to nemôžem tvrdiť. Niekedy mi príde ľúto. Napríklad keď sa manžel ide lyžovať a ja nemôžem ísť s ním. Keď kamarátka ide do Ameriky a ja akurát tak prstom po mape. Keď nemôžem v noci spať, pretože ma stále niečo bolí. Keď kolegovia v práci napredujú a ja sa doma na PNke "len" pozerám ako sneží :) No stále lepšie ako riskovať predčasný pôrod, ktorý by uškodil mne aj bábätku. Ale aj napriek tomu všetkému je v mojom živote teraz viac radosti a šťastia.
Konečne som pochopila alebo lepšie povedané zažila tú známu frázu "Pravé šťastie vyviera zvnútra človeka a nie z jeho okolností". Vďaka tomu, že som do svojho srdca pustila Boha, ktorý ma stále prekvapuje. Toľko som odolávala. Lákali ma vlastné "plány" so životom, vlastné spôsoby, ako byť šťastná, vlastné riešenia. Materstvo som odkladala na čas, keď budem "pripravená". Keď zrealizujem všetko, čo chcem. Keď si splním svoje túžby. Keď si fakt užijem mladosť. Akoby som mala pri pôrode zomrieť alebočo. Verím, že týmto prechádzajú mnohé mladé ženy dnešnej doby, ktorá toľko ponúka. Proste máme strach, že už náš život nikdy nebude ako predtým, že sa všetko skončí a my už nikdy nebudeme mať na seba čas.
Ale rozhodla som sa naozaj dôverovať Bohu. Ako starému otcovi, ktorý toho už toľko prežil a jeho múdrosť je nekonečná. Prijala som jeho pozvanie do materstva a môj život sa obrátil o 180 stupňov už počas tehotenstva.
Odkedy som otehotnela, moje srdce (aj bruško:) sa naplnilo životom. Energiou, teplom, láskou, Bohom. Preto je tehotná žena požehnaná žena. Priťahuje pohľady. Bábätko, už keď je v brušku, prináša radosť a zbližuje ľudí. Vytvára čas a priestor pre budovanie vzťahov. Všetci akoby zrazu boli na jednej vlne. Alebo na druhej strane dochádza k očisteniu vzťahov, k potrebným konfrontáciám a kompromisom. V minulosti som sa v tomto smere popálila, pretože všetci sme nedokonalí a zraňujeme sa navzájom. A radšej sa potom venujeme hocičomu inému, len nie tomu, o čom treba hovoriť. No naše bábätko mi ukázalo pravdu a podstatu. Všetko je o ľuďoch. Pretože v ľuďoch koluje krv, život, Boh. Nikdy nie je neskoro obnoviť vzťahy s rodinou, zavolať starému priateľovi, začať investovať do priateľstiev, nových vzťahov. Nájsť si viac času na manžela/manželku. Upratať neporiadok v našom živote. Začať odznovu.
Preto sa život bábätkom nekončí, ale začína! :)
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás na náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára